Читать онлайн
Nevoľník
NEVOĽNÍK
Copyright 2017 Luigi Passarelli
First Edition February 2017
TEKTIME – www.traduzionelibri.it
Prekladateľ Jaroslava Hribiková
Original title: The Slave
Original edition: November 2015 by Luigi Passarelli
UUID: 8016db4e-ebb6-11e6-b81f-0f7870795abd
Questo libro è stato realizzato con StreetLib Write
Nevoľník
Bežný deň ako ktorýkoľvek pred ním. Ivano čakal v elegantnej čakárni ambulancie kým naňho príde rad v spolu s chlapcami, ktorí sa narodili v ten istý deň ako on. Stretol iba štyroch či piatich. On bol predposledný. Nikto nerozprával, nepreriekol ani slovka a takto to bolo lepšie. V podstate išlo o určitý postup. Všetci sa ponorili do príručky s pokynmi, ktoré sa naučili naspamäť už v čase školskej dochádzky a v rodine. Zbytočnosť. Bolo jasné, že samozrejmé veci sa obvykle v pamäti ukladali ako prebytočné. V niektorých prípadoch, a tými sa média málokedy zaoberali, sa niečo pokazilo. Ivano nikdy vo svojom okolí nezažil alebo nepoznal príbehy z prvej ruky, pre ktoré by sa mal vážne znepokojovať. Tak ako ostatní, tváril sa zaneprázdnene, akoby ho príručka niečím zaujala, čítal historické informácie o tom, ako boli chlapci v jeho veku povinní absolvovať trojdňovú lekársku kontrolu, aby sa potvrdila ich spôsobilosť vykonávať povinnú vojenskú službu. Takže nič nové. Svet sa vôbec nezmenil. Bol nudný, možno stále nudnejší. Rovnako ako toho leta, keď skončila škola. Bolo to zvláštne leto, kedy sa otvorili dvere do nového života, života na univerzite alebo v zamestnaní. Už žiadne domáce úlohy. Učenie pre učenie bolo preč. Jeho rodina nikdy nebola na dovolenke. On, jediný syn, sa zúčastňoval krátkych študijných výletov v rámci regiónu. Nikdy však netrvali dlhšie ako jeden deň. Rozmýšľal o svojich priateľoch a spolužiakoch. Bolo by dobré, keby s niektorým z nich v budúcnosti spolupracoval. Potreboval by naozaj poriadnu dávku šťastia. Závidel tým, ktorí mali povolenie vycestovať. Odjakživa ho zaujímalo cestovanie. Rozhodol sa študovať na univerzite. Jedného dňa si bude môcť vyberať z rôznych pracovných príležitostí.
„Ivano! Poď, si na rade.“
Jasne, prišiel jeho čas.
Klásť otázky na adresu programu Price sa neodporúčalo. Šťastie znamenalo ísť nad rámec. Prekročiť celý význam života. Existovalo množstvo spôsobov. Posledné dni ho otec prinútil pozrieť si motivačné video, aby sa pripravil na jeho veľkú udalosť. Tento deň bol pre neho pripravený, odkedy prišiel na svet. Konečne bol tu. Stačilo sa len postaviť z pohodlného kresla, zabudnúť na doterajší život a nechať sa odviesť sestričkou.
Operačná sála vyzerala ako ambulancia jeho zubára.
Ivano vedel, že celý úkon bude trvať sotva desať minút. A práve toľko mu stačilo.
Zručný anesteziológ sa okamžite pustil do práce. Nikto neprehovoril. Ktosi sa z unavenej zdvorilosti usmial na pol úst.
Bolo namáhavé opakovane sa pretvarovať. Aj u práve dospelého človeka, ktorý stál zoči-voči dôležitej udalosti.
Títo ľudia však na to boli školení. Ivano zmobilizoval sily a použil techniku vypnutia mysle. Pomohla mu anestézia a pach v sále.
Nestratil vedomie. Kanyla, ktorá mu prechádzala nosovou dierkou sa mu hnusila a vyvolávala dáviaci reflex. Musela sa dostať do blízkosti epifýzy, tam vložiť posledný model mikročipu a vrátiť sa bez toho, aby spôsobila vážne poškodenia.